Cesta za Premier League alebo zima, stres a skvelý futbal
Futbalový expert CANAL+ Sport Karel Häring sa vydal za futbalom do Anglicka. Čo ho cestou postretlo a ako hodnotí zážitok priamo zo štadiónov Newcastlu a Manchester City? Prečítajte si jeho zápisky z ciest.
Každý rok je to rovnaké. V zime už do Anglicka na futbal neletím. Oneskorené lety, štrajky na železniciach (jasne, tie prebiehajú priebežne po celý rok) a tá ich vtieravá zima. Hoci by som sa v súťaži o najviac oblečeného turistu pohyboval veľmi vysoko, často som sa vracal z Ostrovov – v lepšom prípade – nachladnutý.
A v takom rozpoložení si obvykle poviem: „Nabudúce už na to kašlem, za tie stresy mi to nestojí. Počkám na lepšie počasie.“
Ibaže utečie necelý rok, niekedy v septembri sa pozriem na zimný rozpis Premier League a počujem sám seba: „Jééé, vložené kolo začiatkom decembra! A sú tam super zápasy!“ Strih. Je sobota 2. decembra, sedím v lietadle, pozerám sa z okienka, vidím len bielo a pozorujem vozík s nápisom „Safewing MP II Flight“, ako nám postrekom rozmrazuje krídla.
A pochopiteľne sledujem hodinky, pretože v taký snehový nečas sa spravidla neodlieta podľa letového harmonogramu. Dlhú chvíľu si krátim prepočítavaním, o koľko sa skracuje moja časová rezerva, a či stihnem prísť do Newcastlu včas, aj keď sa hrá až o 20 hodine ich času, zatiaľ čo na hodinkách je krátko po 11. hodine.
Mal som k dobru tri hodiny. Ale to mal aj kolega Viktor Freisinger, ktorý pre zmenu letel v piatok do Londýna. Cestoval na sobotňajší duel Arsenalu s Wolves. Zhodou okolností nám Premier League ponúkla rozhovor s obrancom Gabrielom. A keď sme zistili, že „Viksenal“ pristane okolo jedenástej a interview je naplánované na 14:00, dohodli sme sa, že ho pôjde urobiť naživo on sám.
Preskočím jeho peripetie. Dopadlo to tak, že Viktor dorazil do tréningového centra v Colney o 14.15 a Gabriel, ktorý mal tiež malé oneskorenie, už stihol odpovedať na prvú otázku Martina Minhu, ktorý bol pripravený z Prahy ako záložný plán. Klaplo to, ale tie nervy…
Prvýkrát na Newcastli
Vždy som chcel vidieť domáci zápas Newcastlu. Bol som tam dvakrát, ale nikdy nie priamo na štadióne. Raz som robil rozhovor s Davidom Rozehnalom, ktorý tam v sezóne 2007/2008 pôsobil, a potom s bývalým gólmanom Stevom Harprom po smrti Pavla Srnička. Ale v St. James‘ Parku nikdy.
Pritom Newcastle mi bol vždy sympatický. A komu nie, že? Dobre, s výnimkou celého Sunderlandu, ktorý svojich odvekých rivalov nenávidia. A potom možno ešte fans neďalekého FC Middlesbrough alebo Manchesteru United – zvlášť tí starší, ktorí pamätajú aj debakel 0:5 zo sezóny 1996/1997.
V polovici 90. rokov bol Newcastle najobľúbenejším „druhým“ klubom medzi fanúšikmi. Pod Kevinom Keeganom síce trofej nikdy nezískal, ale hral krásny (presnejšie povedané krásne naivný) futbal. A k tomu tie ich čiernobiele dresy s hnedým logom, s nápisom „Newcastle Brown Ale“ a modrou hviezdou uprostred. Pre mňa patrí k tým najikonickejším v histórii Premier League. A ak so mnou nesúhlasíte, tak vám Jindřich Šídlo vyhlási vojnu. Pokiaľ si dobre spomínam, tiež sa mu páči!
Každopádne do Newcastlu som z Manchesteru dorazil kvôli oneskoreniu a neplánovaným prestupom (v Leedse namiesto Yorku) po pol siedmej miestneho času. Rýchlo na hotel, potom na štadión. Pol hodinu pred výkopom som bol na mieste.
Mimochodom, ešte nikdy sa v Newcastli v rámci PL nehralo v sobotu od ôsmej. O to unikátnejšiu atmosféru zápas mal. Teplota ľahko pod nulou na tom nemohla nič zmeniť. Chladnejší než vzduch bol len výkon Manchesteru United a jeho individualít. O tíme sa hovoriť ani nedá. Chýba mu súdržnosť.
Nefungujúca obrana, zlé bránenie štandardných situácií alebo pomalý prechod do útoku, na podobných veciach môžete pracovať. Ale ako chcete pracovať na vzťahoch. Stále intenzívnejšie som presvedčený, že Erik ten Hag stráca kabínu, ak ju už nestratil. Gestikuluje na Anthonyho Martiala, ten mu nahnevane odpovedá a následne ignoruje. Keď ho vystrieda, podajú si ruky, aby sa nepovedalo, ale ani jeden sa na druhého nepozrie. Chlad.
O to vrelšia bola radosť tímu Eddieho Howea a fanúšikov. Večerný Newcastle bola jedna veľká divočina. A tým slečnám na podpätkoch, ktoré mali poriadne „nakúpené“ už pred polnocou, sa to muselo nad ránom, kedy začalo husto snežiť, poriadne šmýkať…
Vášnivý Pep a tichý Ange
Našťastie to nešmýkalo vlakovým súpravám, a tak som v nedeľu ráno zamieril späť do Manchesteru. Rovno na Etihad Stadium. Keď máme schválené natáčanie v šatniach alebo pri striedačkách, je dobré byť na štadióne nejaké tri a pol hodiny pred výkopom. Ale do štartu zápasu to utečie rýchlo, pripravujete sa, prípadne oslovíte niektorú zo známych tvárí. V nedeľu sa objavil v tlačovom stredisku bývalý rozhodca Mike Dean. Ten bol asi rád, že sa ho nikto nechodil pýtať (na chyby rozhodcov), naopak bývalí hráči sa vždy radi porozprávajú. Keď si vedľa mňa sadol Paul Robinson, niekdajší brankár Tottenhamu alebo Blackburnu, päť minút sme preberali Radka Černého, jeho vtedajšieho spoluhráča, aj odvahu Angeho Postecogloua (Robinson sa bál debaklu).
Zápas len potvrdil, akú mimoriadnu futbalovú kvalitu túto sezónu Premier League ponúka. Neuplynie kolo, v ktorom by sa neodohralo aspoň jedno stretnutie, po ktorom si sám musíte zatvoriť bradu alebo neveriaco krútite hlavou s otvorenou pusou nad tým, čo ste predchádzajúcich 90+ minút videli. A bohužiaľ, neuplynie kolo, po ktorom neriešite rozhodcov a ich prešľapy.
Tentokrát sa to „podarilo“ Simonovi Hooperovi, keď prerušil výhodu City, napriek tomu že Jack Grealish bežal v samom závere za nerozhodného stavu 3:3 sám na bránku. Pritom do tej doby pískal veľmi dobre!
Ale Pep Guardiola to vzal na tlačovej konferencii statočne. To, že trikrát buchol do jedného z mikrofónov, bolo spôsobené kombináciou ich zlého rozostavenia a jeho vášnivou gestikuláciou. A spomínaný Postecoglou, ako vždy hovoriaci tichším hlasom, len potvrdil to, prečo ich tréner Manchesteru City zasypal pred zápasom chválou. Ako napísali The Times, „Big Ange“ nezlepšuje len Tottenham, ale celú ligu“.
Svätá pravda. A ja sa o to viac teším na druhú časť pracovnej cesty, ktorú začnem utorkovým tripom do Wolverhamptonu, kam zavíta Burnley. Idem sa pozrieť, či „najokrádanejší“ tím súťaže odohrá stretnutie, bez toho aby ho VAR poškodil. A v stredu vyrazíme s Karlom Poborským na Old Trafford.
Po poslednom domácm zápase Manchester United si niekoľko divákov sťažovalo na nevoľnosť potom, čo im bolo servírované nedorobené kuracie mäso. Budeme si strážiť jedálniček. A koncom týždňa dám vedieť, ako to dopadlo…