So štartom sezóny nie sme spokojní. Musíme získať stratené sebavedomie, tvrdí Glasner
Hlavný tréner Crystal Palace Oliver Glasner prezradil v rozhovore pre CANAL+ Sport dôvod, prečo sa jeho tímu nedarí, a nechal nahliadnuť do fungovania klubu z juhu Londýna. Porozprával tiež o atmosfére v Selhurst Parku, reč prišla aj na najväčšiu hviezdu "Eagles" Eberechiho Ezeho, a okrem iného na taktiku v ofenzívnej aj defenzívnej fáze hry.
Prečo ste pred rokom kývli na ponuku Crystal Palace?
Bola to zaujímavá pracovná ponuka. Majitelia Crystal Palace majú skvelú víziu a kvalitný tím. Je v ňom veľa talentovaných hráčov, ktorí v predchádzajúcich rokoch hrali ľahko pod svoje možnosti. Dôležitým faktorom bola aj samotná Premier League, pravdepodobne tá najlepšia súťaž na svete. Toto všetko dohromady zohralo veľkú rolu, bolo veľmi atraktívne stať sa súčasťou Crystal Palace.
Čo hovoríte na atmosféru v Selhurst Parku?
Je to štadión s obrovskou tradíciou. Možno nie je najväčší, ale naši oddaní fanúšikovia tam vytvárajú skvelú atmosféru. Aj vďaka tomu je vzťah medzi fanúšikmi a tímom fantastický. Som nadšený, že môžem väčšinu našich zápasov zažívať práve v Selhurst Parku.
Čím je Crystal Palace výnimočný?
Je to rodinný klub, ktorý rozhodne nepatrí k tým najväčším v celej Premier League. Všetci v klube k sebe majú veľmi blízko. Rozhodujúce slovo má športový riaditeľ, predseda a ja. Veľa spolu hovoríme a snažíme sa robiť to najlepšie pre Crystal Palace. Je to proste jedinečné. Sme jedným z londýnskych klubov, ale ako jediní sídlime v južnom Londýne. Každý hráč, zamestnanec klubu, aj fanúšik, je hrdý na to, že reprezentuje južný Londýn a je súčasťou Crystal Palace. Som hrdý, že môžem pracovať v tomto klube, a baví ma to.
Aká náročná bola vaša adaptácia v Premier League?
Nebolo to tak náročné. Všetci v klube ma skvelo prijali – zamestnanci, fanúšikovia, aj hráči. Spolu s realizačným tímom cítime ich podporu od prvého dňa. Je to veľmi príjemné. Musel som rýchle spoznať svojich hráčov, ale tiež ostatné tímy. S niektorými z nich som sa stretol v Európe, už keď som viedol Frankfurt. Napríklad Tottenham alebo West Ham. Ale vždy hovorím, že futbal sa hrá všade rovnako. Vždy je to 11 proti 11 na rovnako veľkom ihrisku. Možno sú v Premier League tí najlepší hráči a najlepší manažéri, ale to je presne to, čo som hľadal. Chcem sa stretávať s tými najlepšími, všetci to chceme.
Čo vás na Anglicku prekvapilo?
Nepovedal by som, že ma niečo prekvapilo. Napríklad počasie je presne také, aké som čakal – naozaj tu veľa prší. Ale rýchlo som si na to zvykol. Vo všetkých ohľadoch mi pomáha skvelá podpora od ľudí z klubu. Stále mi robí trochu problém jazda autom na ľavej strane, ale všetko ostatné je v poriadku.
V tejto sezóne sa vám veľmi nedarí. Čím to je?
So začiatkom sezóny samozrejme nie sme spokojní. V každom zápase sme boli konkurencieschopní, a mohli sme uhrať dobrý výsledok, ale vždy nám k tomu niečo málo chýbalo. Musíme sa veľmi snažiť, aby sme sa vrátili späť na úspešnú cestu. Po prvých dvoch prehrách sme stratili sebavedomie, a všetko teraz nejde úplne presne podľa našich predstáv. Preto musíme skutočne tvrdo drieť. Ale som pozitívny, pretože vidím svojich hráčov každý deň na tréningu – dávajú do toho maximum, a navyše si stále udržujú dobrú náladu. Som si istý, že sa čoskoro nakopneme k lepším výsledkom.
Vašou najväčšou hviezdou je Eberechi Eze. Aký je to hráč?
S loptou je veľmi šikovný, má skvelé zakončenie, súboje jeden na jedného, a vie dať gól z každej situácie. Je to naozaj fantastický kreatívny hráč.
Vpredu hrá Eze, Mateta a Nketiah. Ako sa im podľa vás darí?
Stále si na seba zvykajú. Už som to spomínal niekoľkokrát, ale možno sa trápime kvôli tomu, pretože sme nezažili úplne najlepšie prestupové obdobie. Na posledný deň sme priviedli štyroch hráčov, ktorí nezažili prípravu s tímom. Počas posledných desiatich dní pred štartom Premier League sa k tímu pripojilo sedem hráčov. Celkom tu máme okolo dvanástich hráčov, ktorí neabsolvovali kompletnú predsezónnu prípravu, to je skoro 60 percent tímu. A to našu situáciu naozaj neuľahčuje. Niektorí hráči navyše pravidelne odchádzajú na reprezentačné zrazy. Nie je to výhovorka, len sa snažím vysvetliť svoj pohľad na vec. Stratili sme sebavedomie, a hráči si musia znovu osvojiť našu predstavu o tom, ako chceme hrať. Desať hráčov odišlo, a sedem ich prišlo – chémia v šatni je úplne iná ako v minulej sezóne. Musíme vybudovať novú tímovú hierarchiu. Ale ideme správnou cestou, ktorej veríme. Samozrejme, že každá výhra nám veľa pomôže.
V ofenzíve hráte vo formácii 3-2-5 s vysunutými krajnými obrancami. Prečo?
Povedzme, že pri útočení chceme hore vytvoriť prečíslenie 5 proti 4. Na druhú stranu si musíme dávať pozor na protiútoky súpera. Napríklad proti Leicesteru sme za stavu 0:1 pokazili prihrávku na defenzívneho záložníka a dostali sme gól. Ale potom sme mali množstvo šancí na strelenie gólu. Vždy sa snažíme o to v nejakom priestore súpera prečísliť – či už na kraji, v strede, alebo úplne hore. Presne o to sa snažíme.
Ako sa mení vaša defenzívna taktika podľa súpera?
Samozrejme sa vždy prispôsobujeme súperovi. Záleží, proti komu hráme – všetko sa odvíja od protivníkových predností a slabín. Ale naše základy by mali byť stále rovnaké, niektoré princípy nemeníme. Niekedy napadáme vysoko, inokedy sme zase v hlbokom bloku, čo je ľahšie, pretože stlačíte ihrisko na nejakých 20 25 metrov. Keď uplatňujeme vysoký pressing, tak je dĺžka ihriska nejakých 45-50 metrov. Súper má oveľa viac priestoru, a v tú chvíľu musíme hrať vo vysokej intenzite a nemôžeme si dovoliť urobiť chybu. Preto vždy berieme v úvahu, proti komu práve hráme.